Veterinár Jan má toho akurát tak dosť. Poslednou kvapkou v mori je smrť svokra, ktorému tiež došli sily a trpezlivosť. Babička totiž vždy rozhodovala o jeho živote, starobe, a nakonec ešte aj o tom, ako a kde bude pochovaný. Nerešpektovala žiadne jeho priania a túžby, v dobrej viere, že ona sama vždy a lepšie ako on vie, čo je pre neho najlepšie. A tak sa, na jeho nešťastie, o neho starala podľa svojej predstavy o jeho šťastí. A Janovi začína byť jasné, že je na tej istej ceste ako bol jeho svokor… Jeho žena Olga má totiž rovnakú stratégiu „výchovy“ – je presvedčená, že za šťastie svojho muža je zodpovedná výlučne len ona. Jano už takto ďalej nevládze, nechce, ani nevie žiť. Keď nič neurobí, skončí ako svokor.