Jednu a tú istú vec vidí a vníma ináč dieťa, ináč dospelý človek a ináč človek starý. Aj román Babička spisovateľky Boženy Němcovej sme ako deti čítali takmer ako rozprávku - vtedy nás zaujali postavy Adelky, Janíka, Barunky či psov Sultána a Tyrla. Príbeh Kirstly z hostinca a jej milého Jakuba nás zaujal v dvadsiatke a oveľa neskôr sme porozumeli náreku Viktorky. Ale to sme sa už zase celkom ináč pozerali na hry detí zo Starého Bělidla, to sme už v Adelkiných večných otázkach počuli otázky vlastných detí a poznali sme už, čo znamená prázdnota, ktorú po sebe zanecháva smrť blízkeho človeka.