Krádež cudzích detí je ohavný zločin. Ale uniesť dieťa mocných zločincov je neuveriteľná hlúposť. To však netušila partia darebákov, ktorým sa nechce živiť poctivou prácou, a tak vezmú zdanlivo veľmi ľahkú prácu. Uniesť dcéru nejakého boháča, dvadsaťštyri hodín ju strážiť, kým zúfalý otecko zaplatí päťdesiatmiliónové výkupné, zinkasovať peniaze a ísť domov. Prvá fáza, zdanlivo najťažšia, ide viac než hladko. Sotva krehká malá Abigail dotancuje na skúške Labutie jazero, skončí zdrogovaná v dodávke a odvezú ju na dohodnuté miesto, ktoré z nejakého dôvodu pripomína vidiecke panské sídlo a tak trochu dom hrôzy. Jej únoscovia sa navzájom nepoznajú, dokonca si pre istotu hovoria vymyslenými menami. Druhá fáza, čakanie na výkupné, by mohla byť pokojná, dokonca nudná, keby únoscovia nezačali postupne umierať. Ukazuje sa totiž, že na niektoré deti by bola aj tá najdrsnejšia polepšovňa prikrátka. Ale keď to konečne pochopia, už niet úniku.