Svet bol zničený pred približne desiatimi rokmi. Nikto nevie, čo sa vlastne stalo. Muž a chlapec putujú temnou krajinou, vzdorujú hladu a zime, občas sa musia skryť pred ľuďmi alebo sa brániť pri napadnutí. Jediným zdrojom radosti sú pre nich občasné nálezy potravy. Okrem rodinného puta ich spája vedomie, že existencia jedného je dôvodom pre život toho druhého. Otec cíti zodpovednosť za dieťa, ktoré sa narodilo krátko po katastrofe a ktoré nepozná zaniknutú civilizáciu. Predstiera optimizmus pretože na chvíle šťastnej minulosti, ktoré strávil so svojou ženou, môže len spomínať. Otec so synom miera na juh k morskému pobrežiu, aj keď nevedia, čo ich tam čaká a či majú ešte nejakú nádej.