Príbeh starnúceho spisovateľa a novinára Jepa zasadzuje Paolo Sorrentino do „trblietajúcej“ sa vysokej smotánky podmanivého Ríma a po vzore filmových velikánov Federica Felliniho a Michelangela Antonioniho podáva kritiku súčasnej spoločnosti, žijúcej v povrchnosti, pretvárke a zaslepenosti. Kľúčovými motívmi Sorrentinovho filmu sú dvojpólovosť života a umenia a hľadanie skutočnej krásy. Film poukazuje na to, že pod nablýskaným, ale aj nie príliš vábnym povrchom sa môže skrývať oslnivá krása.